Je všade a je ho priveľa. Má rôzne podoby a spôsobuje nám rôzne problémy.
Pod pojmom cukrom sa skrývajú mnohé typy sacharidov, napríklad laktóza, sacharóza, glukóza či fruktóza. Najmä posledné dva menované, ktoré patria k tzv. jednoduchým cukrom, sú často skloňovanými pojmami v debatách o škodlivom vplyve cukru na ľudský organizmus.
Glukóza je známym strašiakom, ktorý prudko dvíha hladinu inzulínu v krvi. Posledné štúdie však ukazujú, že fruktóza (ovocný cukor) má ešte škodlivejšie účinky. Hoci výrazne nezvyšuje hladinu inzulínu, je obrovskou záťažou pre pečeň, keďže 100% trávenia spočíva na tomto orgáne (zatiaľ čo pri glukóze je to 20%). Dlhodobo ju tak môže veľmi poškodiť, až zničiť. Okrem toho je spájaná s množstvom chorôb dnešnej doby - od obezity a cukrovky, cez kardiovaskulárne ochorenia, chronické zápaly, vysoký tlak, až po kazivosť zubov a závislosť.
Nie nadarmo sa cukru vraví biely jed. Mnohí odborníci ho považujú za najškodlivejšiu zložku potravín. Často býva skrytý pod rôznymi inými názvami. Napríklad glukózovo-fruktózový sirup je veľmi lacná prísada, ktorá je v prípade väčšiny ľudí hlavným zdrojom fruktózy. Nájdeme ju v priemyselne spracovaných potravinách a sladených nápojoch. Taktiež nízkotučné a bezlepkové potraviny často "vyvažujú" neprítomnosť tuku a lepku práve cukrom.
Ako je to ale s ovocím? Ako napovedá názov, fruktóza je cukor prítomný v ovocí. V čom však spočíva rozdiel medzi fruktózou v ovocí a napríklad v sladených nápojoch je, že vitamíny, minerály, antioxidanty a vláknina v ovocí zmierňujú negatívne účinky tohto cukru. Navyše ak je ovocie jediným zdrojom fruktózy, nedostane sa nám jej príliš vysoké množstvo. Samozrejme, aj to závisí od množstva a druhu ovocia. Kým jablká, hrozno či banány sú ovocím bohatším na cukor (okolo 10g v porcii), pohár malín, jahôd či brusníc ho obsahuje až trojnásobne menej.
Ovocné šťavy však už nie sú dobrou voľbou, pretože obsahujú veľa cukru (veľa porcii ovocia v jednom pohári) a neponúkajú pridanú hodnotu vitamínov a antioxidantov, ktoré sú sústredené najmä v šupke a dužine.
V zásade by denný príjem cukrov nemal presiahnuť 90g. V jednej plechovke obľúbeného sladeného nápoja je podľa etikety až 35g cukru. V priemyselne vyrábaných nápojoch a potravinách sa používajú lacné rafinované cukry, ktoré okrem cukrov samotných obsahujú ešte rôzne chemické prísady z procesu spracovania. Keď už sladiť, tak radšej niečím čo Ti okrem chuti dá aj nejaké vitamíny a iné zdraviu prospešné látky. K takým sladidlám patrí napríklad med, melasa, javorový sirup, stévia či nerafinovaný trstinový cukor. Umelé sladidlá sú ale horšou voľbou než klasický cukor. Zvyšujú vraj chuť na sladké a niektoré štúdie ich spájajú dokonca so vznikom rakoviny.
Rozlišovať treba aj medzi cukrami jednoduchými - monosacharidami a zloženými - polysacharidami. Druhé uvedené sa nachádzaju napríklad v celozrnnom pečive, ryži, cestovinách či zelenine a sú najlepším zdrojom energie a vlákniny, a teda zdravým a dôležitým typom cukrov. Na rozdiel od monosacharidov uvoľnujú energiu postupne a nezvyšujú hladinu inzulínu v krvi. Popri tom ešte obsahujú minerály a vitamíny.
Je čas začať si sladiť život správnym spôsobom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára